V preklade: Pretučnenie mydla. Čo to je a prečo naň dbáme.
Pri výrobe mydla sa veľa vecí počíta. Koľko olejov, koľko vody, koľko hydroxidu. Na gramy, niekedy na desatiny gramu. A potom je tu jedna vec, ktorú zámerne necháme nevypočítanú do poslednej molekuly: trochu tuku navyše.
Volá sa to pretučnenie. V angličtine sa stretnete najmä s pojmom superfat alebo superfatting a je to jeden zo základných pojmov tradičnej výroby mydla.
Neznamená to, že sme pri vážení oleja mali štedrú ruku, ale že je tá trocha tuku navyše vopred vypočítanou súčasťou receptúry.
Najskôr trochu chémie
Mydlo vzniká reakciou tukov alebo olejov so zásadou, pri tuhých mydlách najčastejšie s hydroxidom sodným. Tento proces sa nazýva saponifikácia, po slovensky zmydelnenie, a venovali sme mu samostatný článok.
Oleje a tuky sú z veľkej časti tvorené triglyceridmi. Pri reakcii s hydroxidom sodným vznikajú sodné soli mastných kyselín – teda samotné mydlo – a glycerín, ktorý pri tradičnej výrobe zostáva prirodzenou súčasťou výsledného mydla.
Teoreticky by sme mohli vypočítať presne také množstvo hydroxidu, aby zreagoval so všetkými dostupnými tukmi, lenže presne to nechceme. Receptúru nastavujeme tak, aby po dokončení saponifikácie zostala časť tukovej zložky nezmydelnená. Práve tento podiel označujeme ako pretučnenie mydla.
Ak má teda receptúra napríklad 5 % pretučnenie, zjednodušene to znamená, že množstvo hydroxidu bolo vypočítané s približne päťpercentným deficitom oproti množstvu potrebnému na úplné zmydelnenie použitých tukov.
Nie je to päť percent oleja, ktoré by sme na konci priliali do hotového mydla, ale vlastnosť celej receptúry, ktorá sa nastavuje ešte pred tým, než sa čokoľvek zmieša.
Prečo nenecháme zmydelniť všetko
Pretože mydlo má predovšetkým umývať, ale nemusí pritom pokožke vziať všetko, čo jej príde pod ruku.
Mydlo funguje vďaka molekulám, ktoré majú jednu časť priťahovanú vodou a druhú tukmi. Vďaka tomu dokáže uvoľniť mastnotu a nečistoty z pokožky a umožniť ich opláchnutie vodou. To je jeho práca a robí ju veľmi dobre.
Pri umývaní však nepozná rozdiel medzi mastnotou, ktorú chceme z rúk odstrániť, a lipidmi na povrchu pokožky, ktoré tam celkom radi máme.
Práve preto pri receptúre nehľadáme čo najvyššiu čistiacu silu. Hľadáme rovnováhu medzi tým, aby mydlo dobre umývalo, príjemne penilo, malo správnu tvrdosť a zároveň nebolo na pokožke zbytočne odmasťujúce.
A jedným z nástrojov, ako túto rovnováhu ovplyvniť, je pretučnenie.
Viac tuku neznamená lepšie mydlo
Mohlo by sa zdať, že ak je trochu nezmydelneného tuku dobré, veľa ho bude ešte lepšie, no takto to nefunguje. Pretučnenie nie je súťaž o najvyššie číslo na kalkulačke. Príliš vysoký podiel nezmydelnených tukov môže ovplyvniť tvrdosť mydla, množstvo a charakter peny, jeho stabilitu aj trvanlivosť. Tuky, ktoré nezreagovali pri saponifikácii, navyše stále podliehajú oxidácii a pri nevhodne nastavenej receptúre môžu časom meniť farbu, vôňu či prispievať k vzniku typických oranžových škvŕn na mydle.
Desať percent teda nie je dvakrát také dobré ako päť, skôr naopak. Správne pretučnenie je také, ktoré dáva zmysel konkrétnej receptúre.
A prečo jednoducho nepoužívame rovnaké percento všade?
Pretože oleje nie sú len rôzne názvy na fľašiach.
Každý tuk má svoje charakteristické zastúpenie mastných kyselín a práve tie výrazne ovplyvňujú vlastnosti hotového mydla. Kokosový olej vytvára iné mydlo ako olivový, bambucké maslo sa správa inak ako ricínový olej a receptúra postavená na jednom type tukov potrebuje inú rovnováhu než receptúra postavená na inom.
Preto sa pri tvorbe receptúry nepozeráme iba na výsledné percento pretučnenia. Sledujeme celú skladbu olejov a masiel, ich saponifikačné hodnoty, profil mastných kyselín aj to, aké vlastnosti od konkrétneho mydla očakávame.
Iné požiadavky máme na jemné telové mydlo, iné môže mať mydlo určené predovšetkým na ruky a úplne inú logiku má napríklad mydlo na upratovanie.
Mydlová kalkulačka vie počítať veľmi dobre, ale nevie, aké mydlo chceme vyrobiť. To zostáva na nás.
Čo znamená zníženie lúhu
Ak sa pri domácej výrobe mydla ponoríte trochu hlbšie do receptúr, pravdepodobne narazíte aj na výraz lye discount, teda zníženie množstva hydroxidu.
Pretučnenie a lye discount sa v praxi často používajú takmer ako dve strany tej istej mince. Namiesto toho, aby sme povedali, že sme pridali viac tuku, môžeme povedať, že sme použili menej hydroxidu, než by bolo potrebné na teoretické zmydelnenie všetkých tukov.
Druhý spôsob je pri výrobe presnejší, pretože opisuje to, čo sa naozaj deje pri výpočte. Ak výpočet hovorí, že na úplné zmydelnenie receptúry potrebujeme určité množstvo NaOH a nastavíme 5 % lye discount, použijeme približne o 5 % menej hydroxidu. V receptúre tak zostane rezerva tukovej zložky, ktorá sa nezmydelní.
Znie to menej romanticky než „výživné oleje navyše“, ale chémia má občas tú nepríjemnú vlastnosť, že pokazí pekný marketing.
Vieme presne, ktorý olej zostane nezmydelnený?
Tu sa dostávame k časti, ktorá býva prekvapením aj pre ľudí, čo si mydlo doma vyrábajú. Pri klasickom procese výroby mydla za studena nie je správne predstavovať si receptúru tak, že kokosový olej sa poslušne zmydelní, olivový chvíľu počká a drahé bambucké maslo zostane nedotknuté, pretože sme si ho vybrali ako náš „superfat“.
Saponifikácia je chemická reakcia prebiehajúca v celej zmesi. Výsledná nezmydelnená tuková frakcia preto nemusí presne zodpovedať jednému konkrétnemu oleju, ktorý sme si na papieri označili ako pretučňujúci.
Aj preto sme opatrní pri tvrdeniach typu „mydlo obsahuje 5 % nezmydelneného bambuckého masla“, pokiaľ to nevieme analyticky doložiť alebo výrobný postup skutočne neumožňuje takúto kontrolu.
Môžeme vedieť, čo sme do receptúry vložili, no o tom, čo presne sa počas reakcie stane, rozhoduje chémia. A tá si marketingové texty nečíta.
Pretučnenie nie je to isté ako glycerín
Tieto dve veci sa pri ručne vyrábaných mydlách niekedy miešajú, ale ide o dva rozdielne pojmy.
Glycerín vzniká prirodzene počas saponifikácie. Pri tradičnej výrobe mydla zostáva v mydlovej hmote a je súčasťou hotového výrobku, ako sme písali v článku Čo je mydlo a z čoho sa vyrába.
Pretučnenie predstavuje tukovú zložku, ktorá nebola počas saponifikácie premenená na mydlo.
Oboje teda v ručne vyrábanom mydle môže byť prítomné súčasne, ale každé sa tam dostalo úplne iným spôsobom.
A čo bezpečnosť?
Pretučnenie má ešte jeden praktický význam. V správne zostavenej receptúre vytvára rezervu voči prebytku hydroxidu.
Pri výrobe však rozhodne nefunguje ako ospravedlnenie pre nepresné váženie.
Množstvo hydroxidu sa počíta podľa konkrétnych olejov a ich saponifikačných hodnôt a suroviny vážime presne. Pretučnenie je vopred navrhnutá súčasť receptúry, nie poistka typu „trochu sem, trochu tam a ono to nejako vyjde“. Pri hydroxide je „nejako“ jednotka, ktorú v mydlárni nepoužívame.
Koľko tuku je teda v mydle navyše
Presne toľko, koľko dáva zmysel jeho receptúre, a pri každej receptúre je to iné číslo. A to je možno najdôležitejšia vec, ktorú si z pretučnenia odniesť. Dobré mydlo nevzniká tým, že maximalizujeme jednu hodnotu. Je výsledkom rovnováhy medzi použitými olejmi a maslami, množstvom hydroxidu, vodou, tvrdosťou, penivosťou, čistiacou schopnosťou, pretučnením a napokon aj časom, ktorý mu doprajeme na zrenie.
Pretučnenie je len malé číslo v receptúre. Na pocite z hotového mydla sa však podieľa viac, než by sa podľa tých pár percent mohlo zdať.
A práve preto ho neodhadujeme od oka, ale počítame pri každej receptúre zámerne. Pri mydle totiž záleží nielen na tom, čo doň dáme, ale aj na tom, čo z toho necháme mydlom stať sa.
Mydliť sa je ľudské. Počítať pri tom je naša práca.
Prezrieť mydlá.
Mydliť sa je ľudské. Odoberať náš newsletter tiež.
Nové receptúry, mýty z mydlárne a termíny trhov. Píšeme, len keď máme čo povedať.