V preklade: Čo je saponifikácia a akú zohráva úlohu pri vzniku mydla?
Saponifikácia znie ako slovo, pred ktorým treba vyhnať deti z miestnosti. V skutočnosti je to obyčajné zmydelnenie – chemická reakcia, pri ktorej sa z olejov a lúhu stáva mydlo. Prebieha pri výrobe každého pravého mydla a bez nej by mydlo jednoducho neexistovalo.
U nás v MuSK sa o nej navyše rozprávame nahlas. Lucka je vyštudovaná chemička, takže kým sa inde chémia občas schováva za kvetinky na etikete, u nás je prirodzenou súčasťou príbehu. Nie je totiž dôvod tváriť sa, že pri výrobe mydla sa žiadna chémia nedeje.
Deje. A je celkom fascinujúca.
Ako z oleja vznikne mydlo
Na začiatku sú oleje a maslá a roztok hydroxidu sodného, ľudovo nazývaného lúh. Samotné oleje ešte mydlom nie sú a nestačí ich ani poriadne premiešať s vodou. To podstatné sa začne diať až vo chvíli, keď sa stretnú s hydroxidom sodným.
Väčšinu rastlinných olejov a tukov tvoria najmä triglyceridy – molekuly pozostávajúce z glycerolu, na ktorý sú naviazané mastné kyseliny. Keď triglyceridy reagujú s hydroxidom sodným, ich pôvodná štruktúra sa mení a vznikajú nové látky: sodné soli mastných kyselín, teda mydlo, a glycerín.
Zjednodušene:
oleje a tuky + hydroxid sodný → mydlo + glycerín
A práve slovo vzniká je dôležité. Olej a hydroxid nezostávajú v mydle jednoducho vedľa seba ako dve pôvodné ingrediencie. Vstupujú do chemickej reakcie a premieňajú sa na nové látky.
Mydlo nie je olej zmiešaný s lúhom. Mydlo je výsledok ich chemickej reakcie.
Hydroxid sodný nemá práve najlepšie PR
Na etikete neznie tak romanticky ako olivový olej, bambucké maslo či levanduľa a na produktovej fotografii vedľa sušených kvetov by pravdepodobne tiež veľa lajkov nenazbieral.
Lenže bez zásady klasické mydlo z tukov a olejov nevznikne.
Môžeme ju schovať zo záberu. Z chémie ju nevymažeme.
Hydroxid sodný je silná zásada a v koncentrovanej forme žieravá látka, preto pri výrobe vyžaduje presnú a bezpečnú manipuláciu. V mydlovej receptúre však nie je preto, aby tam zostal. Je reakčnou látkou potrebnou na saponifikáciu.
A tým sa dostávame k otázke, ktorú dostávame často a úplne oprávnene.
Kam zmizne lúh?
Ak sa mydlo vyrába pomocou lúhu, neostane potom lúh aj v mydle?
Pri správne zostavenej a zvládnutej receptúre hydroxid reaguje s tukovou zložkou pri saponifikácii. Práve preto pri výrobe toľko počítame, vážime a kontrolujeme.
Jednotlivé oleje a maslá totiž nemajú rovnaké zloženie a na ich zmydelnenie nie je potrebné rovnaké množstvo hydroxidu. Pri formulovaní sa preto pracuje so saponifikačnými hodnotami, podľa ktorých sa vypočíta potrebné množstvo zásady pre konkrétnu kombináciu tukov.
Preto nemožno v hotovej receptúre jednoducho vymeniť jeden olej za druhý a všetko ostatné ponechať bez zmeny.
Receptúra mydla nie je odhad, ale výpočet.
Presnosť tu nie je pedantéria. Je základom správne zvládnutej výroby.
Nie každý olej vytvorí rovnaké mydlo
Tu začína byť saponifikácia ešte zaujímavejšia.
Olivový, kokosový alebo iný rastlinný olej neznie len inak na etikete. Každý má vlastný profil mastných kyselín a po zmydelnení preto prispieva k vlastnostiam výsledného mydla iným spôsobom.
Zastúpenie jednotlivých mastných kyselín ovplyvňuje napríklad tvrdosť mydla, jeho rozpustnosť či charakter peny. Pri tvorbe receptúry preto nejde o to nazbierať čo najviac pekne znejúcich olejov. Dôležité je, čo konkrétna surovina v receptúre robí a ako funguje spolu s ostatnými.
Preto môže mať mydlo s vysokým podielom jedného oleja úplne iné vlastnosti ako mydlo postavené na inej kombinácii tukov.
A ešte jedna vec, na ktorú sa ľahko zabúda: olej, ktorý vložíme do receptúry na začiatku, po saponifikácii už nie je jednoducho tým istým olejom.
Prešiel chemickou reakciou. A práve táto premena je podstatou výroby mydla.
A kde sa vzal glycerín?
Nemuseli sme ho tam tajne priliať.
Glycerín vzniká prirodzene počas samotnej saponifikácie. Triglyceridy majú glycerolovú kostru a pri ich reakcii s hydroxidom je glycerín jedným z produktov chemickej reakcie.
Je hygroskopický, teda dokáže viazať vodu, a práve preto ho poznáte aj zo sér, krémov, sprchových produktov a množstva ďalšej kozmetiky, kde sa používa ako humektant.
A teraz jedna mydlová pikoška.
Pri niektorých tradičných spôsoboch priemyselnej výroby sa glycerín z mydlovej hmoty oddeľuje. Mydlová fáza sa môže oddeliť od vodnej fázy obsahujúcej okrem iného glycerol, ktorý sa následne získava a ďalej spracúva ako samostatná cenná surovina. Glycerín totiž nachádza využitie nielen v kozmetike, ale aj vo farmaceutickom, potravinárskom a ďalších odvetviach.
Pri našom cold process mydle tento krok nerobíme. Glycerín, ktorý pri saponifikácii prirodzene vznikne, zostáva súčasťou mydla.
Takže zatiaľ čo inde sa glycerín do kozmetiky pridáva, pri výrobe mydla nám ho chémia vyrobí rovno na mieste.
Celkom šikovná reakcia.
Prečo mydlo vôbec umýva?
Saponifikáciou nevznikne iba pevná kocka. Vznikajú mydlové molekuly, ktoré majú jednu veľmi užitočnú vlastnosť.
Majú časť s afinitou k vode a časť, ktorá má afinitu k tukom a mastným nečistotám. Vo vode sa môžu organizovať do štruktúr, ktoré pomáhajú zachytiť mastné nečistoty, dispergovať ich vo vode a následne ich pri oplachovaní odstrániť z povrchu.
Práve tu sa z chémie stáva niečo veľmi praktické.
Saponifikáciou totiž nevytvárame len niečo, čo vyzerá ako mydlo. Vznikajú pri nej samotné látky, vďaka ktorým môže mydlo robiť svoju prácu.
Za tepla alebo za studena?
Saponifikácia prebieha pri rôznych spôsoboch výroby mydla. Dve známe remeselné metódy sú hot process, teda výroba za tepla, a cold process, výroba za studena.
A tu máme v MuSK malý historický paradox.
Naše úplne prvé mydlá z roku 2015 – tie svadobné, ktorými sa celý príbeh MuSK začal – vznikali metódou hot process. Pri tejto metóde sa procesu pomáha dodaným teplom a významná časť saponifikácie prebehne už počas samotnej výroby.
Časom sme prešli na cold process a pri ňom sme zostali dodnes. Pri tejto metóde sa mydlová hmota po zmiešaní naleje do formy, nechá stuhnúť a následne sa ručne krája. Tým sa však cesta mydla nekončí.
Nasleduje zrenie.
A to sa nedá vybaviť expresným príplatkom.
Saponifikácia nie je zrenie
Tieto dva pojmy sa pri ručne vyrábanom mydle často spomínajú spolu, ale nie sú synonymá.
Saponifikácia je chemická reakcia, pri ktorej z tukov alebo olejov a hydroxidu vznikajú mydlové soli a glycerín.
Zrenie je následná fáza, počas ktorej mydlo okrem iného postupne stráca časť vody, tvrdne a menia sa jeho fyzikálne a používateľské vlastnosti.
Nie je preto presné predstaviť si, že mydlo musí niekoľko týždňov ležať iba preto, aby z neho „zmizol lúh“. Saponifikácia a zrenie sú dva rozdielne, hoci súvisiace procesy.
Čerstvo nakrájané mydlo preto u nás nejde rovno do krabičky. Putuje na policu, kde dostane presne toľko času, koľko potrebuje. Až potom sa balí a pokračuje ďalej.
O tom, čo presne sa počas tých týždňov s mydlom deje a prečo sa zrenie neoplatí preskakovať, čítajte v samostatnom článku V preklade: Prečo mydlo zreje?
Takže čo je vlastne saponifikácia?
Ak si z celého článku chcete odniesť jednu vetu, nech je táto:
Saponifikácia je chemická reakcia, pri ktorej sa tuky a oleje pôsobením zásady premieňajú na soli mastných kyselín – teda mydlo – a glycerín.
Bez nej by sme mohli mať kvalitné oleje, presnú váhu, krásnu formu, vôňu aj najlepšie meno na etikete.
Len to mydlo by nám nejako chýbalo.
A nabudúce, keď budete počuť slovo saponifikácia, deti z miestnosti vyháňať nemusíte.
Teda pri samotnej výrobe radšej áno.
A ešte jedna otázka na záver
Keď už vieme, že za jednou kockou stojí výber olejov, presný výpočet hydroxidu, chemická reakcia, ručné spracovanie a pri cold process výrobe aj niekoľko týždňov zrenia, natíska sa celkom logická otázka:
Ako potom môže byť mydlo v regáli za pár drobných?
Odpoveď nie je iba „pretože ho vyrábajú veľa“. Priemyselné mydlo môže mať za sebou úplne inú technologickú cestu – od výroby mydlového základu a prípadnej separácie glycerínu cez sušenie a ďalšie spracovanie až po pridávanie zložiek potrebných na dosiahnutie požadovaných vlastností finálnej kocky.
Takže čo vlastne kupujete pri najlacnejšom mydle z regálu a za čo platíte pri tom ručne vyrobenom?
To už je téma na samostatný článok.
Na rovinu: Prečo stojí ručne vyrobené mydlo viac?
Mydliť sa je ľudské. Vedieť, ako mydlo vzniká, tiež.
Mydliť sa je ľudské. Odoberať náš newsletter tiež.
Nové receptúry, mýty z mydlárne a termíny trhov. Píšeme, len keď máme čo povedať.