Na rovinu: Alergény v kozmetike. Prečo sú aj v prírodnej vôni.
Slovo alergén na etikete neznie práve romanticky a podvedome v nás vyvoláva pocit, že je to niečo, čomu by sme sa mali vyhýbať. Oveľa lepšie sa číta levanduľa, pomaranč, ruža alebo škorica. Lenže z pohľadu chémie medzi týmito dvoma svetmi nie je taká hrubá čiara, ako by sa mohlo zdať. Práve prírodné esenciálne oleje totiž prirodzene obsahujú látky, ktoré sa v kozmetike označujú ako vonné alergény. O tom, z čoho sa naše mydlá skladajú, sme písali samostatne.
Takže áno. Aj mydlo prevoňané iba esenciálnymi olejmi zvyčajne obsahuje alergény. Nie preto, že by sme doň potajomky pridali syntetické vône, ale preto, že príroda je chemicky podstatne komplikovanejšia, než naznačuje obrázok levandule na etikete.
Čo vlastne znamená „alergén“ a odkiaľ sa vo vôni berie?
Esenciálny olej je koncentrovaná zmes prchavých aromatických zlúčenín, ktoré rastlina vytvorila sama. Jeden olej môže obsahovať desiatky až stovky rôznych látok a ich vzájomný pomer vytvára jeho charakteristickú vôňu.
Medzi týmito látkami sa prirodzene nachádzajú aj také, ktoré sú známe svojím alergénnym potenciálom. V kozmetike ich označujeme ako vonné alergény a pri prekročení legislatívne stanovenej koncentrácie sa uvádzajú samostatne v zozname ingrediencií. Typickými príkladmi sú limonene, linalool, citral či geraniol. Limonene je bežnou súčasťou citrusových silíc, linalool nájdeme napríklad v levanduli a geraniol v ruži či pelargónii.
Keď teda tieto názvy nájdete na etikete mydla s esenciálnymi olejmi, neznamená to automaticky, že sme ich do receptúry pridávali ako samostatné ingrediencie. Môžu byť prirodzenou súčasťou oleja, ktorým sme mydlo prevoňali.
A ešte jedna dôležitá vec: rovnaké pravidlá pre označovanie vonných alergénov platia bez ohľadu na to, či pochádzajú z esenciálneho oleja alebo parfumovej kompozície. Molekula limonénu neprestane byť potenciálnym alergénom preto, že pochádza z pomaranča, a nestane sa ním iba preto, že je súčasťou synteticky vytvorenej vône. Z pohľadu alergénneho potenciálu je podstatná konkrétna látka a jej množstvo, nie romantika jej pôvodu.
Prečo je zrazu na etiketách alergénov viac?
Ak ste boli zvyknutí na kratšie zoznamy a na nových etiketách začnete nachádzať viac názvov vonných alergénov, neznamená to, že sme začali pridávať viac esenciálnych olejov alebo zmenili receptúry.
Zmenili sa pravidlá.
Európska legislatíva rozšírila zoznam vonných alergénov, ktoré sa za stanovených podmienok musia v kozmetických výrobkoch uvádzať samostatne. K pôvodne deklarovaným látkam tak pribudli ďalšie. Výsledkom môže byť podstatne dlhšie INCI aj pri výrobku, ktorého receptúra a množstvo použitej vône zostali rovnaké.
Na prvý pohľad teda môže nová etiketa pôsobiť „chemickejšie“ než tá stará. V skutočnosti sa však nezmenilo to, čo je vo vnútri. Zmenilo sa množstvo informácií, ktoré o tom musíme uviesť navonok.
A v tomto prípade je dlhší zoznam vlastne dobrá správa. Človek, ktorý vie o svojej citlivosti na konkrétnu vonnú látku, dostáva presnejšiu informáciu o tom, čo výrobok obsahuje.
Znamená alergén, že je látka nebezpečná?
Nie. A práve tu slovíčko „alergén“ trochu dopláca na svoj názov.
Označenie látky ako vonného alergénu neznamená, že po kontakte s ňou dostane každý alergickú reakciu ani že výrobok, ktorý ju obsahuje, je automaticky nebezpečný. Znamená to, že daná látka má známy potenciál vyvolať u citlivých osôb alergickú kontaktnú reakciu, a preto má byť jej prítomnosť za stanovených podmienok transparentne uvedená.
Táto informácia je dôležitá najmä pre človeka, ktorý už vie, že je na konkrétnu látku senzibilizovaný a potrebuje sa jej vyhýbať.
Preto ani dlhší zoznam alergénov automaticky neznamená horšie zloženie. A kratší zoznam zase automaticky neznamená, že je výrobok jemnejší, bezpečnejší alebo prírodnejší.
A čo syntetická parfumácia?
Aj parfumové kompozície môžu obsahovať presne tie isté vonné alergény ako esenciálne oleje. Rozdiel teda nie je taký jednoduchý, ako prírodná vôňa verzus alergény na jednej strane a syntetická vôňa verzus chémia na druhej.
Parfumér môže pracovať s prírodnými aj syntetickými aromatickými látkami a výsledná parfumová kompozícia môže obsahovať regulované vonné alergény, rovnako ako ich môže obsahovať levanduľový či citrusový esenciálny olej. Zároveň možno parfumovú kompozíciu cielene zostaviť tak, aby bol obsah určitých alergénov nízky alebo aby ich neobsahovala.
Preto neplatí jednoduchá rovnica prírodná vôňa = menej alergénov. Prírodný pôvod nám hovorí niečo o pôvode suroviny, nie automaticky o jej alergénnom potenciáli.
Prečo teda používame esenciálne oleje?
Pretože pri nich nehľadáme iba peknú vôňu.
Esenciálne oleje sú komplexné rastlinné suroviny a ich vôňa vzniká prirodzenou kombináciou desiatok až stoviek prchavých zlúčenín. Práve táto komplexnosť im dáva charakter, aký sa od syntetickej parfumovej kompozície čakať nedá.
S tým súvisí aj aromaterapeutický rozmer, ktorý pri výbere olejov zvažujeme. Nemyslíme ním nič zázračné. Myslíme tým celkom obyčajnú vec: že k mydlu privoniate skôr, než ho použijete, že vám vôňa niečo pripomenie a navodí náladu, a že vás potom počas umývania sprevádza jemne, nie nasilu. To je to, čo od vône v kúpeľni naozaj chceme.
Druhým dôvodom je transparentnosť. Pri parfumovej kompozícii je presné zloženie zmesi spravidla obchodným tajomstvom jej výrobcu. Na etikete kozmetického výrobku preto zákazník uvidí označenie parfum alebo aroma a povinne deklarované vonné alergény, nie kompletný zoznam všetkých aromatických molekúl, z ktorých parfumér vôňu poskladal.
Pri esenciálnom oleji vieme, z akej rastlinnej suroviny pochádza, a jeho chemické zloženie možno charakterizovať analyticky. Ani dva prírodné oleje nemusia byť molekulu po molekule identické – rastlina nie je chemická továreň s dokonale rovnakou výrobnou šaržou – ale pôvod a charakter použitej vonnej suroviny sú oveľa čitateľnejšie.
Pre MuSK je to podstatné. Esenciálne oleje nepoužívame preto, že „prírodné“ automaticky znamená lepšie alebo bezrizikové. Používame ich tam, kde chceme vôňu konkrétnej rastliny, jej prirodzenú komplexnosť a aromaterapeutický rozmer, ktorý je súčasťou celkového charakteru mydla.
A zároveň nemáme potrebu predstierať, že prírodná vôňa je bez chémie. Bez chémie by totiž nevoňala vôbec.
Prečo sú alergény uvedené na etikete?
Pretože etiketa nemá hovoriť iba to, čo znie dobre. Má dať človeku informácie, ktoré potrebuje.
Ak použitý esenciálny olej alebo parfumová kompozícia obsahuje regulovanú vonnú látku a jej výsledná koncentrácia v hotovom výrobku prekročí legislatívny limit pre jej deklaráciu, objaví sa samostatne v zozname ingrediencií.
Preto môžete na obale mydla vidieť použitý esenciálny olej a popri ňom celý rad názvov ako linalool, limonene, geraniol či citral. Nie sú tam preto, aby INCI vyzeralo komplikovanejšie. Sú tam preto, aby človek s konkrétnou alergiou vedel, čomu sa potrebuje vyhnúť.
A čím viac informácií dnes legislatíva vyžaduje, tým dlhší tento zoznam môže byť.
Ako je to v našich mydlách
Pri nás to nie je teória, dá sa to prečítať na obale. Najčastejšie sa v našich zloženiach objavuje limonén, po ňom linalool a geraniol, potom citral a citronellol. Za nimi nasledujú eugenol, farnesol, benzylbenzoát a benzylsalicylát.
Nie je to náhodná zostava. Kopíruje presne tie esenciálne oleje, ktoré v mydlárni používame najviac: levanduľu, citrusy, mätu, geránium a korenistú skupinu okolo škorice a klinčeka.
Zároveň platí, že alergény nemá každé naše mydlo. Časť receptúr vonia bylinkami a nie esenciálnymi olejmi, časť nevonia vôbec, a tie potom v zložení riadok s alergénmi nemajú. Z našich mydiel je takých osem.
Ak sa im chcete vyhnúť úplne, máme na to samostatnú kategóriu. Mydlá Až na kožu a Nežný dotyk sú bez vôní a farbív a v zložení nájdete len zmydelnené oleje, glycerín a vodu.
Aj levanduľa je chémia. Našťastie.
Pri kozmetike máme zvláštny zvyk deliť ingrediencie na „prírodné“ a „chemické“, akoby rastliny fungovali podľa iných fyzikálnych zákonov než zvyšok sveta.
Nefungujú.
Vôňa citróna je chémia. Vôňa ruže je chémia. Linalool je chémia. Voda je chémia. A mydlo samotné vzniká chemickou reakciou medzi tukmi a zásadou.
Oveľa užitočnejšia otázka než „je tam chémia?“ preto znie: Čo v produkte je, prečo to tam je a je to použité správne?
Prírodná vôňa teda pokojne môže obsahovať alergény. Nie je to chyba v receptúre ani malý škandál ukrytý na konci INCI. Je to jednoducho vlastnosť aromatických látok, z ktorých je vôňa poskladaná.
Pretože príroda vie voňať nádherne. Len k tomu, ako sa ukazuje, potrebuje celkom slušnú dávku chémie.
Mydliť sa je ľudské. Báť sa každého alergénu už menej.
Prezrieť mydlá.
Mydliť sa je ľudské. Odoberať náš newsletter tiež.
Nové receptúry, mýty z mydlárne a termíny trhov. Píšeme, len keď máme čo povedať.